Nejeden rodič má z detstva desivú spomienku na bielu zubnú ambulanciu, v ktorej mu sestrička držala otvorené ústa tzv. kovovým prstom a zubná lekárka mu za pár minút vyvŕtala všetky trvalé šestky a dala do nich amalgámové plomby. Táto skúsenosť väčšinou dospelého sprevádza celý život a často spôsobuje iracionálny strach zo zubného ošetrenia. Tzv. odontofóbia sa odrazí v jeho účasti na preventívnych prehliadkach a následných ošetreniach a výsledkom je chrup, plný kazov, ktorý si nechá pacient ošetriť až v prípade akútnych komplikácií. Je preto logické, že sa takýto rodič bojí, aby jeho dieťatko nemalo podobný zážitok a nevypestovalo si rovnakú fóbiu. Hneď na úvod treba preto zdôrazniť, že takýto postup ošetrenia je už v tejto dobe nielen nevhodný, ale pre väčšinu stomatológov, ošetrujúcich deti, absolútne neprijateľný. Poďme sa preto dnes venovať tomu, ako zabezpečiť, aby sa pre dieťatko stala zubná ambulancia bezpečným miestom a aby pre neho preventívne prehliadky i následné ošetrenia boli pokojným a dokonca zábavným zážitkom. Áno, dá sa to.
Kedy navštíviť prvýkrát zubnú ambulanciu?
Udáva sa, že dieťa by malo navštíviť zubára už po prerezaní prvého zúbka. Táto prvá návšteva zubnej ambulancie však nie je smerovaná k ošetreniu zubov. Cieľom sú v zásade dve veci: inštruovať rodičov a získať si priazeň malého pacienta.
Prvým cieľom je zistiť, koľko toho rodičia vedia o starostlivosti o mliečny chrup a poskytnúť im potrebnú inštruktáž. Lekár sa informuje, ako uplatňujú každodennú hygienu a výživu v prevencii zubného kazu a následne sa snaží tieto ich návyky korigovať tak, aby dieťatko viedli k zdravým mliečnym a neskôr trvalým zúbkom. Vysvetľuje, že mliečne zúbky treba čistiť už od prvého momentu prerezania do ústnej dutiny a objasnením mechanizmu vzniku kazu sa snaží rodičom vysvetliť obrovský vplyv konzumácie cukrov (vo všetkých podobách) na rozvoj kazu. Zároveň sa lekár zaujíma o celkovú zdravotnú anamnézu dieťatka:
- celkové ochorenia (infekčné, hormonálne, genetické),
- úrazy zubov, čeľustí a úrazy hlavy,
- operácie či hospitalizácie,
- alergie,
- pravidelne užívané lieky.
Dôležitou otázkou je priebeh tehotenstva mamičky: užívané lieky, žiarenie, ochorenia, príjem vitamínov a minerálov.
Stomatológ sa zaujíma aj o to, akú kazivosť chrupu majú rodičia. Je známy fakt, že zubný kaz je infekčné ochorenie a čím viac kariogénnych baktérií sa nachádza v ústach rodičov, tým je vyššia pravdepodobnosť, že tieto baktérie osídlia aj ústa dieťaťa. Tento mechanizmus rodičia často mylne vysvetľujú tým, že dieťa svoje kvalitné alebo kazivé zuby po nich zdedilo. Pravdou ale je, že genetika pôsobí len ako predispozičný faktor a chrup dieťatka je rovnako kazivý ako u rodiča skôr z dôvodu, že mamička alebo ocko odovzdali baktérie zo svojej ústnej dutiny dieťatku pri oblizovaní lyžičiek, cumlíkov, či pri tom, keď sa dieťa hralo s ich zubnou kefkou.
Zubný lekár sa na záver opýta dôležitú otázku, a to, kedy sa prerezal prvý mliečny zúbok. Tento dátum totiž veľa vypovedá o tom, kedy sa mliečne zuby budú meniť za stále.
Druhý cieľ smeruje k samotnému dieťatku – lekár sa usiluje získať si jeho sympatie a vybudovať si s ním kamarátsky vzťah. Základom je priviesť dieťatko v útlom veku bez akútneho problému, ktorý by si vyžadoval zákrok. Takto môže dieťa s mamičkou vedľa seba, zvedavo a s pocitom bezpečia spracovať všetky nové podnety, ktoré zažije. Malý pacient by sa mal postupne zoznámiť s prostredím, personálom a napokon aj s vyšetrením ústnej dutiny. Nikde nie je prikázané, že sa všetky tieto ciele musia splniť počas prvej návštevy.
Pri zoznámení s prostredím si treba uvedomiť, že deti vnímajú svet prostredníctvom pocitov. Už od vstupu do čakárne musí dieťatko preto nasávať príjemné vnemy. Prostredie čakárne býva farbami a vybavením prispôsobené detskému pacientovi. Ideálny je detský kútik s hračkami pre deti rôzneho veku, farbičkami, maľovankami a podobne. Je veľmi vhodné, aby tu dieťatko nemuselo na vyšetrenie čakať dlho a nezačalo sa nudiť, prípadne byť unavené. Pedostomatologické ambulancie sa tiež usilujú organizovať vyšetrenia tak, aby dieťatko, čakajúce na prvú prehliadku, nečakalo v čakárni vtedy, keď z ambulancie bude vychádzať iný, plačlivý či ťažko ošetriteľný detský pacient.
Prostredie ambulancie bude pre dieťa vždy plné nových neznámych prístrojov a nástrojov, bez ktorých sa lekár nezaobíde. Je dôležité poskytnúť deťom dostatok času na prezretie ambulancie a spracovanie toho, čo vidí. Malému pacientovi pomôže, ak sa mu funkcia prístrojov vysvetlí „jeho rečou“. Veľmi osožné je, ak lekár a následne aj rodičia doma nazývajú každý úkon či nástroj slovom, ktoré v dieťatku evokuje niečo známe a príjemné:
- kreslo – helikoptéra,
- sonda – počítadlo,
- vzduchový sprej – fénik,
- odsávačka – slamka, sloník,
- prehliadka – počítanie zúbkov,
- zubný kaz – červík Zubokaz,
- vŕtanie – čistenie/kefičkovanie/naháňanie Zubokaza.
Lekár i zubná asistentka sa od príchodu detského pacienta vždy usilujú sústrediť všetku svoju pozornosť naň. Otázky rodičom môžu prísť na rad neskôr, keď si už personál s dieťatkom vybuduje dôveru. Dieťatko oslovujú menom a opýtajú sa ho zopár otázok, aby sa uvoľnilo.
Rodičia môžu poslúžiť ako pozitívny vzor tým, že si sadnú do kresla ako prví a lekár dieťatku ukáže, ako sa dá na kresle voziť. Prípadne si dieťatko môže sadnúť do lona rodičovi a vyskúšať si to s ním. Je výbornou pomôckou pustiť dieťaťu na monitore nad kreslom obľúbenú rozprávku a stomatológ, ktorý pracuje s deťmi, ich má zvyčajne dostatok.
A nakoniec spočítame zúbky…
Ak všetko doteraz prebehlo bez ťažkostí, môže sa pristúpiť aj k prvej prehliadke. Aj táto sa dá spraviť zábavnou formou – dieťatku treba už doma vysvetliť, že sa idú len počítať zúbky. Ak sa mu do počítania zúbkov nechce, je výborným trikom, ak mu lekár umožní, aby najprv ono spočítalo zúbky rodičovi. Prípadne si môže priniesť obľúbenú hračku – macka či bábiku a prvú prehliadku môže absolvovať najskôr ona. Dieťatko sa takto zoznámi s vyšetrovacími nástrojmi pokojnejšie, keďže sa nebudú týkať priamo neho. V detskej zubnej ambulancii sa tiež tešia obľube rôzne zvieratká, ktoré majú ústa so zuboradiami a všetky úkony – či už preventívne alebo terapeutické – sa dajú demonštrovať na nich.
Lekár počas prehliadky hodnotí:
- stav prerezávania a kvalitu už prerezaných zubov, ich postavenie a tvar,
- vývoj čeľustí, deformácie čeľustí, spôsobené úrazmi či zlozvykmi (palček, cumlík, škrípanie zubami),
- úroveň hygieny,
- jazyk, pery a ich uzdičky a stav ostatných mäkkých tkanív v ústnej dutine. Treba si uvedomiť, že veľké množstvo celkových, genetických, hormonálnych či imunologických ochorení sa ako prvé manifestuje v ústnej dutine, a preto je často zubný lekár prvým vyšetrujúcim, ktorý je schopný včas ochorenie odhaliť.
To, v akej polohe bude vyšetrenie prebiehať, závisí najmä od veku a už nadviazaného kontaktu:
- Dojčiatka sa zvyčajne ani pri najlepšej snahe presvedčiť nedajú a v prípade potreby sa vyšetrujú tzv. technikou „knee to knee“. Rodič sedí oproti lekárovi, dieťatko ho objíma okolo pása ako pri nosení a rodič ho spustí lekárovi do lona tak, že hlavičku má vyšetrujúci v lone a rodič dieťatko drží za ruky. Asistujúca sestrička lekárovi podáva potrebné nástroje a lekár má v tejto polohe vynikajúci prístup k vyšetreniu celej ústnej dutiny. Dieťatko sa na záver vráti do náručia rodičovi, kde sa v bezpečí upokojí.
- Staršie deti môžu sedieť samy alebo absolvujú preventívnu prehliadku bezpečne usadené na kolenách rodiča.
Na záver je samozrejmé dieťatko pochváliť a prípadne mu dať nejakú odmenu, aby sa tešilo na budúcu návštevu. Takto pokojne zvládnutá prvá návšteva je možná len vtedy, ak dieťa nepríde prvýkrát s akútnym problémom. Ideálne je, ak malý pacient absolvuje niekoľko polročných preventívnych prehliadok bez potreby akéhokoľvek ošetrenia. Takto sa potom prípadné ďalšie ošetrenia dajú zvládnuť bez najmenších ťažkostí a stresov.
Ako dieťatko pripraviť na vyšetrenie?
Najdôležitejšiu úlohu v tom, aký bude mať dieťatko vzťah k zubnému vyšetreniu, má rodič! Treba, aby si každá mama a otec uvedomili, že pokiaľ dieťa nezačne navštevovať kolektív detí v škôlke, jediným zdrojom informácií o zubárovi a veciach, s ním spojených, sú oni. Ak teda rodičia neposkytnú dieťaťu dôvod na strach z vyšetrenia, ono samo nemá dôvod spojiť si návštevu zubára s niečím nepríjemným, napríklad s bolesťou.
Čo áno
- dieťatku je určite vhodné pred návštevou zubára povedať, kam ide a čo ho čaká. Nikdy sa nemá dieťaťu klamať, zároveň ale treba vysvetliť, čo ho čaká, jeho slovníkom,
- mnohým deťom – najmä tým, ktoré majú negatívnu skúsenosť s iným lekárom, pomáha, ak si zubára nespájajú s profesiou lekára. Rodič môže pokojne zubárku prezentovať ako „tetu, čo počíta zúbky“. Ak rodič vie, že má dieťatko strach z bielych plášťov, môže zatelefonovať lekárovi a požiadať ho, aby bol personál oblečený v inej farbe,
- malým pacientom tiež zvykne pomôcť, ak si preventívnu prehliadku predtým vyskúšajú v domácom prostredí. Rodičia sa môžu s deťmi hrať na zubára, počítať zúbky a pritom používať vyššie uvedenú terminológiu,
- je dobré dať starším deťom určitú možnosť kontroly nad situáciou – dať im vybrať deň a čas vyšetrenia a rozumne sa s nimi dohodnúť, že keď budú pekne spolupracovať, pôjdu v tej deň na výlet alebo im rodičia doprajú potom iný zážitok, na ktorý sa tešia.
- deťom, ktoré majú už traumatickú skúsenosť na zubnom kresle často pomôže, ak ich prvá prehliadka u nového lekára prebehne mimo kresla – napríklad v detskom kútiku.
Čo nie
- nikdy sa nesmie zubný lekár spájať s bolesťou a rodičia nesmú rozprávať pred dieťaťom o svojich prípadných traumatických zážitkoch z detstva či v dospelosti,
- rodičia by sa nemali vyhrážať deťom zubárom a používať ho ako formu trestu,
- počas rozprávania o vyšetrení a ošetrení sa treba vyvarovať slov, ktoré deti nepoznajú, prípadne v nich vzbudzujú strach: vŕtať, trhať, pichať…,
- priam vražednou kombináciou je použiť všetky predchádzajúce varianty v jednej vete, ktorá definitívne zmarí všetku snahu lekára o spoluprácu: „Ak si nebudeš umývať zuby, za trest pôjdeš k zubárovi, ktorý ti to vyvŕta a bude ťa to bolieť.“ Ak má rodič fóbiu zo zubára, je oveľa lepšie, ak takýto rodič radšej nehovorí dieťatku o ošetrení nič a všetko ponechá na skúseného pedostomatológa.
A čo bude nasledovať ďalej?
V prípade, že stomatológ nenašiel v ústach ani na prípadných röntgenových snímkach žiadny kaz, dieťatko sa môže o pol roka tešiť na ďalšiu preventívnu prehliadku. Poisťovne deťom do 18 rokov hradia dve preventívne prehliadky ročne a obe treba absolvovať. Chrup dieťatka podlieha neustálym zmenám a kaz u detí postupuje oveľa rýchlejším tempom ako u dospelých. Dieťatko taktiež veľmi rýchlo zabúda a preto treba jeho pozitívny vzťah k ambulancii a jeho „zúbkovej“ doktorke neustále utužovať.
Ak dieťatko prišlo neskoro a má už pokazené zúbky, pokiaľ nie je stav akútny, pri prvej návšteve sa nikdy neošetrujú. Tento čas treba ale využiť na to, aby sa dieťatku vysvetlila situácia jeho slovníkom: Má v zúbku červíka Zubokaza, ktorý mu zúbok papá a treba ho odtiaľ vyčistiť von. Po tom, čo sa vysprchuje, ostane po ňom dierka (ako po zvieratku ostane nora) a treba ju uzavrieť plombou, aby sa tam nenasťahoval naspäť. Rodičia by si mali tento spôsob komunikácie výkonu zapamätať a s dieťatkom o ňom doma veľa rozprávať. Je veľmi osožné, ak pacientovi zubár ukáže, aké úkony bude počas ošetrenia robiť:
- na hračke ukáže, ako sa štetôčkou zúbok potrie „detským pivom“, ktoré zúbok uspí
- nasadí na umelý zúbok „pršipláštik“, aby ukázal, že počas ošetrenia zubokazy neodídu do bruška a dieťatko neprehĺta vodu
- „slamkou“ (= odsávačkou) mu umožní vysať vodu z pohárika a tak pochopí, ako funguje,
- na nechtíku mu ukáže, ako sa točí „kefka na červíka“ (= vrtáčik) a ako to iba šteklí, prípadne sprchuje
Na záver treba zdôrazniť, že pokiaľ dieťatko príde na prvé vyšetrenie v útlom veku a bude si dôveru v zubára budovať postupne a bez nátlaku, jeho vzťah k zubnému lekárovi bude výborný a na prehliadky i ošetrenia sa bude doslova tešiť. Tým, že rodič dostane včas potrebnú inštruktáž v oblasti hygieny a výživy, bude zároveň vysoko pravdepodobné, že si dieťatko udrží zdravé zúbky veľmi dlho. A to stojí za to.
